Vyhľadávanie

Vyhľadávanie

Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej Komisie.Táto publikácia reprezentuje výlučne názor autora a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tejtopublikácii (dokumente).

 

COMENIUS Logo

.

Navrhovanie hmatových kníh pre nevidiace a slabozraké deti a metódy podpory čítania týchto kníh.

Susanne Gudrun Sariyannis, matka dvoch nevidiacich detí, využila svoje skúsenosti z podpory svojich vlastných detí, aby vypracovala koncepciu pre navrhovanie hmatových kníh pre zrakovo postihnuté deti predškolského veku. Neustále vyvíja nové, kreatívne nápady a vyrába nové generácie kníh. Knihy pozostávajú zo štruktúrovaných hmatových obrázkov s mnohými pohyblivými časťami, ktoré môžu byť rozmanité a obsahujú texty v Braillovom písme. Čítané príbehy sú zároveň užitočné pre podporu pojmov.

  1. Zásady tvorby hmatových kníh

Knihy sú vyrábané vo formáte A6, pretože je vhodný na hmatový prieskum pre nevidiace deti predškolského veku. Väčšie formáty totiž vedú k vyčerpaniu detí v orientácii na stranách. Každá dvojstrana obsahuje text v černotlači a v Braillovom písme na ľavej strane. Aj keď dieťa ešte nie je schopné čítať text, stretnutie s textom je dôležité pre vývoj jeho poňatia o tom, čo vlastne písaný text je.
Rozloženie obrázkov je založené na zásadách hmatového zastúpenia, ako je to popísané v knihe od autorov Long / Hofer / Beyer, "Didaktika výučby nevidiacich a zrakovo postihnutých študentov." Objekty sú reprezentované ako modely veľmi podobné originálom. Napodobňujú povrchovú štruktúru i materiál. Obrázky sú vždy zobrazované priamo zhora alebo zo strany, nikdy nie v perspektíve.  Všetky obrázky obsahujú pohyblivé časti, ktoré umožňujú dieťaťu byť súčasťou príbehu, hrať sa, zatiaľ čo predmet skúma. Objekty môžu byť z knihy odnímateľné, aby sa s nimi mohlo dieťa hrať. Všetky obrázky obsahujú prvky Braillovho písma: Ulice sú prezentované ako línie v Braillovom písme (keline b-Street), mená ľudí, zvierat a budov aj množstvo ďalších je zastúpených zodpovedajúcim počtom bodov Braillovho písma. Obrázky obsahujú úlohy na rozvoj hmatových stratégií, ako je: počítanie, prechod na nasledujúci riadok, porovnávanie objektov, symboly alebo písmená, orientácia na stránke. Príbeh môže byť zmenený tým, že sa zmenia jednotlivé prvky, čím sa stáva čítanie pre dieťa zaujímavejším. Príbeh obsahuje objekty na podporu konceptualizácie pojmov u dieťaťa, napr. si uvedomí pojem svojho tela na základe znakov v príbehu, naučí sa rozlíšiť rôzne druhy zvierat, objavuje krajinu...

  1. Ako knihy čítať

Položte knihu na stôl pred dieťa tak, aby sa nezošmykla a nechajte ho, aby si knihu samo otvorilo. Ono začne skúmať stránky na vlastnú päsť a príde na to, ako sa kniha používa, ako sa s knihou pracuje, ako sa v nej listuje. Skôr ako začne čitateľ knihu čítať, analyzuje prvky, ktoré budú prístupné jeho vnímaniu. Napríklad na vytvorenie koncepcie a zvýšenie povedomia o ľudskom tele môže byť použitá tvár, kus kôry môže popisovať rozpad mŕtveho dreva a pod. Čitateľ hľadá základné informácie o predmetoch obsiahnutých v knihe. Zakaždým keď knihu čítame, vyberáme iný predmet na hĺbkovú diskusiu. Vychádzame zo záujmov dieťaťa, zo znalostí alebo požiadaviek, prípadne z toho, čo chceme dieťa naučiť. V knihe sú pripravené varianty rôznych cvičení, ktoré môžu byť použité pred samotným čítaním (napr. priraďovanie Braillových písmen). Tým je kniha zakaždým iná. O zvolenej téme sa diskutuje čoraz viac do detailov, pričom je čítanie doplnené ilustráciami, ďalšími objektmi alebo modelmi. Niektoré témy môžu zahŕňať aj činnosti, ako napríklad vychádzku do lesa. Je nutné deti na nové poznatky pripraviť, vytvoriť vhodné prostredie pre vnímanie.

  1. Kniha: Ja a moja rodina

Body popísané vyššie sú uplatnené v knihe „Ja a moja rodina“, ktorú Sariyannis prezentovala na workshope pre rodičov a deti 29.Novembra 2011 v Rastatte v Nemecku.

  1. strana: hlavná stránka zobrazuje tvár – tvár dieťaťa.

Na čelo môžu byť pripojené rôzne účesy. Pri čítaní knihy je práve tvár dobrou príležitosťou na rozvoj koncepcie tela vo vedomí dieťaťa. Pýtame sa: „Čo možno nájsť na tvári? Čo je kde?“ Dieťa by malo dostať príležitosť dotknúť sa tváre členov rodiny a príbuzných. Tvár môže mať nielen rôzne účesy, ale i rôzne výrazy. Pod tvárou sa nachádza pásik suchého zipsu, kde môže dieťa pripojiť svoje meno v Braillovom písme. Kniha tiež obsahuje stránku, teda aby dieťa cítilo podklad. Dieťa môže tiež tvoriť slová z Braillovom písme na tejto stránke. Písmená majte pripravené v škatuľke od zápaliek.

2. strana: „Dom“

Stránka zobrazuje obraz domu s dverami, ktoré sa dajú otvoriť, okná, štítok s menom a číslom domu, strechu a komín. Dieťa môže vnímať štruktúru domov s využitím domu z knihy. Riadok na Braillove písmená vedie pozdĺž spodnej časti domu.

Čítaný text znie: „Mami, ocko, môj starší brat Leo, babka a dedko patria ku mne. Žijeme na ulici A, číslo 2.“ Okná a dvere sa tiež dajú otvoriť, sú na suchý zips. Meno dieťaťa tam môže byť pripojené po písmenách. Na tejto strane je tiež možné plniť úlohy.

  1. strana:

Text: "Mama je v kuchyni a píše nákupný zoznam. Koľko banánov, praclíkov, vajec a sušienok chce kúpiť?“ Dieťa sa môže dotknúť štyroch objektov. Majú byť spracované tak, že sa dajú porovnať s ich originálmi. Dieťaťu môžeme umožniť experimentovať s vajcami: Jedno dáme na 3 dni do octu, druhé dáme do octu na jeden deň, tretie nedáme do octu vôbec. Po troch dňoch vajcia porovnáme. Zároveň môžeme dať dieťaťu všetky uvedené objekty ochutnať. Vedľa každého predmetu priraďuje množstvo zapísané v Braillovom písme číslami 2 až 5, takže dieťa musí počítať. Pomocou suchého zipsu priradí číslo v bodkách ku príslušným objektom. Ďalšou témou rozoberanou na tejto stránke môže byť nakupovanie. Dieťa sa môže naučiť, kde v supermarkete sa nachádzajú spomínané štyri produkty a ako ich identifikovať, keď sú zabalené.

  1. strana:

Text: "Leo robí domácu úlohu v detskej izbe. Otázka znie: Chceli by ste, mu pomôcť?" Dieťa musí priradiť štyri písmená na vopred určené miesto z vybranej oblasti. Úloha sa môže líšiť pri každom ďalšom čítaní stránky.

5. strana:

Text: "Babička a dedko idú na túru. Dedo našiel stopy blata na ceste ulice B. Kam chodník z blata vedie? Cesta z brúsneho papiera vedie rovnobežne s radom písmen B v Braille. K dispozícii je silikónový pásik s nápisom „zablatený chodník“. Dieťa môže sledovať cestičky a chodníky vyrobené z rôznych materiálov a porovnávať šírku trás.

6. strana:

Text: "Cesta vedie cez mäkký mach, kameň a kus kôry ku zvädnutým listom. Kto je pod nimi? Dieťa môže sledovať stopu na rôznych materiáloch. Všetky objekty na stránke môžu byť podrobne rozobrané a sú odnímateľné. Pokiaľ je to možné, treba použiť pôvodné objekty, ktoré nazbierate na výlete do prírody, kde sa ich dieťa môže reálne dotknúť. Keď sa dieťa niečoho nechce dotknúť, nenúťte ho, aby nezískalo zábrany.

7. strana:

Text: „Ocko povie písmeno a ja vyberiem z malej tašky predmety, začínajúce na toto písmeno.“

Dieťa vyberá z vrecúška predmety na určené písmeno, napr. H ako huba. Na stránku sa môže pripojiť aj zoznam predmetov v Braille. Predmety sa môžu meniť, môže ich byť koľko chcete. Úlohou dieťaťa je nájsť predmety vo vrecku podľa vopred stanoveného zoznamu. O predmetoch vo vrecúšku sa môže ďalej diskutovať, rozvádzať ich význam a pod. 

Susanne Gudrun Sariyannis, matka dvoch nevidiacich detí, využila svoje skúsenosti z podpory svojich vlastných detí, aby vypracovala koncepciu pre navrhovanie hmatových kníh pre zrakovo postihnuté deti predškolského veku. Neustále vyvíja nové, kreatívne nápady a vyrába nové generácie kníh. Knihy pozostávajú zo štruktúrovaných hmatových obrázkov s mnohými pohyblivými časťami, ktoré môžu byť rozmanité a obsahujú texty v Braillovom písme. Čítané príbehy sú zároveň užitočné pre podporu pojmov.

1.      Zásady tvorby hmatových kníh

Knihy sú vyrábané vo formáte A6, pretože je vhodný na hmatový prieskum pre nevidiace deti predškolského veku. Väčšie formáty totiž vedú k vyčerpaniu detí v orientácii na stranách. Každá dvojstrana obsahuje text v černotlači a v Braillovom písme na ľavej strane. Aj keď dieťa ešte nie je schopné čítať text, stretnutie s textom je dôležité pre vývoj jeho poňatia o tom, čo vlastne písaný text je.
R
ozloženie obrázkov je založené na zásadách hmatového zastúpenia, ako je to popísané v knihe od autorov Long / Hofer / Beyer, "Didaktika výučby nevidiacich a zrakovo postihnutých študentov." Objekty sú reprezentované ako modely veľmi podobné originálom. Napodobňujú povrchovú štruktúru i materiál. Obrázky sú vždy zobrazované priamo zhora alebo zo strany, nikdy nie v perspektíve.  Všetky obrázky obsahujú pohyblivé časti, ktoré umožňujú dieťaťu byť súčasťou príbehu, hrať sa, zatiaľ čo predmet skúma. Objekty môžu byť z knihy odnímateľné, aby sa s nimi mohlo dieťa hrať. Všetky obrázky obsahujú prvky Braillovho písma: Ulice sú prezentované ako línie v Braillovom písme (keline b-Street), mená ľudí, zvierat a budov aj množstvo ďalších je zastúpených zodpovedajúcim počtom bodov Braillovho písma. Obrázky obsahujú úlohy na rozvoj hmatových stratégií, ako je: počítanie, prechod na nasledujúci riadok, porovnávanie objektov, symboly alebo písmená, orientácia na stránke. Príbeh môže byť zmenený tým, že sa zmenia jednotlivé prvky, čím sa stáva čítanie pre dieťa zaujímavejším. Príbeh obsahuje objekty na podporu konceptualizácie pojmov u dieťaťa, napr. si uvedomí pojem svojho tela na základe znakov v príbehu, naučí sa rozlíšiť rôzne druhy zvierat, objavuje krajinu...

2.      Ako knihy čítať

Položte knihu na stôl pred dieťa tak, aby sa nezošmykla a nechajte ho, aby si knihu samo otvorilo. Ono začne skúmať stránky na vlastnú päsť a príde na to, ako sa kniha používa, ako sa s knihou pracuje, ako sa v nej listuje. Skôr ako začne čitateľ knihu čítať, analyzuje prvky, ktoré budú prístupné jeho vnímaniu. Napríklad na vytvorenie koncepcie a zvýšenie povedomia o ľudskom tele môže byť použitá tvár, kus kôry môže popisovať rozpad mŕtveho dreva a pod. Čitateľ hľadá základné informácie o predmetoch obsiahnutých v knihe. Zakaždým keď knihu čítame, vyberáme iný predmet na hĺbkovú diskusiu. Vychádzame zo záujmov dieťaťa, zo znalostí alebo požiadaviek, prípadne z toho, čo chceme dieťa naučiť. V knihe sú pripravené varianty rôznych cvičení, ktoré môžu byť použité pred samotným čítaním (napr. priraďovanie Braillových písmen). Tým je kniha zakaždým iná. O zvolenej téme sa diskutuje čoraz viac do detailov, pričom je čítanie doplnené ilustráciami, ďalšími objektmi alebo modelmi. Niektoré témy môžu zahŕňať aj činnosti, ako napríklad vychádzku do lesa. Je nutné deti na nové poznatky pripraviť, vytvoriť vhodné prostredie pre vnímanie.

3.      Kniha: Ja a moja rodina

Body popísané vyššie sú uplatnené v knihe „Ja a moja rodina“, ktorú Sariyannis prezentovala na workshope pre rodičov a deti 29.Novembra 2011 v Rastatte v Nemecku.

1.      strana: hlavná stránka zobrazuje tvár – tvár dieťaťa.

Na čelo môžu byť pripojené rôzne účesy. Pri čítaní knihy je práve tvár dobrou príležitosťou na rozvoj koncepcie tela vo vedomí dieťaťa. Pýtame sa: „Čo možno nájsť na tvári? Čo je kde?“ Dieťa by malo dostať príležitosť dotknúť sa tváre členov rodiny a príbuzných. Tvár môže mať nielen rôzne účesy, ale i rôzne výrazy. Pod tvárou sa nachádza pásik suchého zipsu, kde môže dieťa pripojiť svoje meno v Braillovom písme. Kniha tiež obsahuje stránku, teda aby dieťa cítilo podklad. Dieťa môže tiež tvoriť slová z Braillovom písme na tejto stránke. Písmená majte pripravené v škatuľke od zápaliek.

2. strana: „Dom“

Stránka zobrazuje obraz domu s dverami, ktoré sa dajú otvoriť, okná, štítok s menom a číslom domu, strechu a komín. Dieťa môže vnímať štruktúru domov s využitím domu z knihy. Riadok na Braillove písmená vedie pozdĺž spodnej časti domu.

Čítaný text znie: „Mami, ocko, môj starší brat Leo, babka a dedko patria ku mne. Žijeme na ulici A, číslo 2.“ Okná a dvere sa tiež dajú otvoriť, sú na suchý zips. Meno dieťaťa tam môže byť pripojené po písmenách. Na tejto strane je tiež možné plniť úlohy.

3.      strana:

Text: "Mama je v kuchyni a píše nákupný zoznam. Koľko banánov, praclíkov, vajec a sušienok chce kúpiť?“ Dieťa sa môže dotknúť štyroch objektov. Majú byť spracované tak, že sa dajú porovnať s ich originálmi. Dieťaťu môžeme umožniť experimentovať s vajcami: Jedno dáme na 3 dni do octu, druhé dáme do octu na jeden deň, tretie nedáme do octu vôbec. Po troch dňoch vajcia porovnáme. Zároveň môžeme dať dieťaťu všetky uvedené objekty ochutnať. Vedľa každého predmetu priraďuje množstvo zapísané v Braillovom písme číslami 2 až 5, takže dieťa musí počítať. Pomocou suchého zipsu priradí číslo v bodkách ku príslušným objektom. Ďalšou témou rozoberanou na tejto stránke môže byť nakupovanie. Dieťa sa môže naučiť, kde v supermarkete sa nachádzajú spomínané štyri produkty a ako ich identifikovať, keď sú zabalené.

4.      strana:

Text: "Leo robí domácu úlohu v detskej izbe. Otázka znie: Chceli by ste, mu pomôcť?" Dieťa musí priradiť štyri písmená na vopred určené miesto z vybranej oblasti. Úloha sa môže líšiť pri každom ďalšom čítaní stránky.

5. strana:

Text: "Babička a dedko idú na túru. Dedo našiel stopy blata na ceste ulice B. Kam chodník z blata vedie? Cesta z brúsneho papiera vedie rovnobežne s radom písmen B v Braille. K dispozícii je silikónový pásik s nápisom „zablatený chodník“. Dieťa môže sledovať cestičky a chodníky vyrobené z rôznych materiálov a porovnávať šírku trás.

6. strana:

Text: "Cesta vedie cez mäkký mach, kameň a kus kôry ku zvädnutým listom. Kto je pod nimi? Dieťa môže sledovať stopu na rôznych materiáloch. Všetky objekty na stránke môžu byť podrobne rozobrané a sú odnímateľné. Pokiaľ je to možné, treba použiť pôvodné objekty, ktoré nazbierate na výlete do prírody, kde sa ich dieťa môže reálne dotknúť. Keď sa dieťa niečoho nechce dotknúť, nenúťte ho, aby nezískalo zábrany.

7. strana:

Text: „Ocko povie písmeno a ja vyberiem z malej tašky predmety, začínajúce na toto písmeno.“

Dieťa vyberá z vrecúška predmety na určené písmeno, napr. H ako huba. Na stránku sa môže pripojiť aj zoznam predmetov v Braille. Predmety sa môžu meniť, môže ich byť koľko chcete. Úlohou dieťaťa je nájsť predmety vo vrecku podľa vopred stanoveného zoznamu. O predmetoch vo vrecúšku sa môže ďalej diskutovať, rozvádzať ich význam a pod.



.