Vyhľadávanie

Vyhľadávanie

Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej Komisie.Táto publikácia reprezentuje výlučne názor autora a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tejtopublikácii (dokumente).

 

COMENIUS Logo

.

Podpora rodičov v rozvoji čítania u zrakovo postihnutých detí

Úvod

 

Čítanie spája umenie uchopiť rovnaké symboly, a to buď vizuálne alebo dotykové, s budovaním slov na základe zvukovej skúsenosti čitateľa a čerpania z významu symbolov. Ako môžu rodičia podporiť svoje deti v rozvoji čitateľských zručností a pomôcť im vytvoriť súbor skúseností rozšíriť svoje chápanie toho, čo čítajú?

Jazyk nám umožňuje zdieľať naše skúsenosti a myšlienky a vymaniť sa z obmedzenia konkrétnej reality. Predstavuje dvere do sveta predstavivosti, zdieľania nápadov a snov prostredníctvom našej každodennej skúsenosti. Hovorený jazyk je medzi ľuďmi tu a teraz, ale písaný jazyk presahuje čas a priestor, teda nám umožňuje načúvať ľuďom rôzneho veku a na rôznych miestach, mať nepriamy kontakt so svetom ideí a predstáv prostredníctvom literatúry. Tak ako kultúra, aj my sme sa stali závislí na literatúre formujúcej naše chápanie sveta a naše miesto v ňom. Schopnosť čítať sa stala kľúčovým prvkom pri formovaní našich individuálnych identít a to platí aj pre zrakovo postihnuté deti. Tento vývoj jazyka a literatúry je pre nevidiace deti zákadom ich sebavedomia. Avšak zrakovo postihnuté deti musia prekonať množstvo prekážok, aby to dosiahli.

Zrakovo postihnutí ľudia sú často predmetom negatívnych postojov ostatných ľudí (detí i dospelých). Tieto postoje sa pohybujú na škále od viac či menej ochranárskych k nepriateľstvu alebo nedostatočným očakávaniam. Toto fyzické prostredie predstavuje celý rad prekážok a nebezpečenstiev, ktoré sťažujú zrakovo postihnutým deťom preskúmanie a vybudovanie skúsenosti z okolitého sveta. Okrem problémov v prostredí sú tam aj problémy vyplývajúce z funkčných obmedzení. Tak napr. v rámci čítania sú zrakovo postihnuté deti obmedzené v schopnosti vidieť obrázky a sú menej schopné ako vidiace deti spoliehať sa na slovný vzor.
Vzhľadom k problémom, ktoré zrakovo postihnuté deti zažívajú v dôsledku funkčnej straty, fyzického prostredia a sociálnych postojov k postihnutiu je pochopiteľné, že majú oslabenú sebadôveru a sebaúctu, ktoré bránia vytváraniu nových zážitokov. Eveil projekt sa snaží zistiť, akým spôsobom môžu rodičia pomôcť a podporiť svoje deti pri prekonávaní týchto prekážok.

 

Prieskum

 

Tento projekt určila odborná prax v partnerských krajinách. Práca učiteľa je však oveľa jednoduchšia s podporou rodičov. Tento dokument načrtáva aktuálnu rodičovskú prax v partnerských krajinách.
Dotazník bol rozoslaný partnerom projektu Eveil a bol ponúknutý rodičom ako štruktúrovaný nástroj, ktorý ponúka respondentom možnosť otvorenej odpovede.
Celkom bolo do prieskumu zapojených 42 rodičov detí:

 

-        Česká republika - 9

-        Francúzsko – 11

-        Nemecko – 8

-        Írsko – 10

-        Slovensko – 4

 

Prístup prijatý v prevedení prieskumu bol kvalitatívny a potreboval čerpať informácie od rodičov v rôznorodých situáciách, ktorých deti sú umiestnené v rámci rôznych vzdelávacích štruktúr. Preto boli použité otázky zamerané na základné informácie a dávali rodičom možnosť rozšíriť odpovede na otázky, ktoré sa týkajú podpory svojich detí. Existujú rozdiely v tom, ako obšírne skupiny rodičov reagovali na otázky, aj keď odpovede na základné otázky boli zhodné vo všetkých partnerských krajinách, čo naznačuje, že existuje spoločná agenda pre problémy, ktoré projekt rieši.

 

Počet detí

42

Vekové rozpätie

3-12

Zrakové kapacity

6:60 vnímanie svetla

Rodinná história

12

Len deti

14

Počet v škole

25

Z ktorých v špeciálnej škole

1

Doma s rodičmi alebo určitú dobu v jasliach

17

Ďalšie zdroje k dispozícii

Špeciálni poradcovia učiteľov, triedni asistenti, ergoterapia, fyzioterapia

 

Preferecie čítania

 

16 detí používa Braillove písmo, 12 detí veľké tlačené písmo (7 respondentov neodpovedalo), 6 detí číta veľké písmená aj Braillove písmo.

 

Táto otázka nebola zodpovedaná všetkými rodičmi, ale vzhľadom na vekové rozpätie zúčastnených detí, je rozumné predpokladať, že 8 detí, ktoré ešte nezačali čítať sa podieľajú na predčitateľských aktivitách.

 

Pohyblivosť

 

Pohyblivosť má priamy aj nepriamy vplyv na rozvoj čítania. Osobná dôvera je spojená s aktívnym prístupom k učeniu tak, že dieťa, ktoré s istotou naviguje jeho prostredie, je pravdepodobne v učení istejšie. Priamejší vplyv pohyblivosti je vo zvýšení sebavedomia mobilného dieťaťa vzťahujúci sa na rozprávanie dieťaťa o knihe na základe vlastných skúseností z rôznych prostredí a tak je možné ponúknuť dieťaťu aj knihy s príbehmi zo sveta fantázie. Dieťa, ktoré je pohybovo nezávislé bude mať nevyhnutne vyššie vedomie o životnom prostredí v porovnaní s dieťaťom, ktoré je vedené alebo držané za ruku.

Napríklad odkaz na obchod v príbehu bude znamenať viac pre dieťa, ktoré chodí nakupovať pravidelne a je oprávnené skúmať samostatne, spoliehať sa na zvuk, hmat, čuch a hľadanie slovných stôp. Potreba čerpať aj z iných zmyslov pre pochopenie prostredia dáva dieťaťu základné skúsenosti a obohacuje čítanie príbehu. Príbeh zahŕňa i lesy, ktoré by mohli znamenať živé spomienky na spleť koreňov a konárov pozdĺž cesty v skutočnom lese, ktorý môže prípadne zahŕňať aj vôňu tlejúceho lístia a zvuky vtákov. More môže byť iba opísané, alebo si ho môžu deti vybaviť v pamäti, predstaviť si jeho silu, zvuky vĺn a čajok, vôňu morských rias. V závislosti na skúsenostiach každého dieťaťa, môže byť nastavenie príbehu veľmi jednoduché, alebo ho môže vtiahnuť do bohatého sveta spomienok a asociácií. Vidiace deti môžu mať tieto asociácie spúšťané a posilňované obrazmi ako aj slovami, kým nevidiace deti nemôžu ťažiť z bohatosti obrazu. Pohyblivosť teda veľmi pomáha dieťaťu rozvíjať dôveru a porozumenie prostrediu a tak prehlbuje zážitok z čítania.

 

 

Bez cudzej pomoci

 

Keď sme sa rodičov pýtali na trasy, ktoré ich deti zvládnu bez pomoci predpokladalo sa, že deti zvládnu pohyb okolo ich domu a záhrady, v škole a v okolí triedy. Bežná prax všetkých respondentov ukazuje, že ak je škola vzdialená iba kúsok od bydliska, deti chodia samostatne alebo s rodičom nablízku ak sú tam nejaké obmedzenia, prekážky. Niektorí rodičia sa snažia vytvárať situácie pre väčšiu autonómnosť dieťaťa napr. rodič čaká pred pekárňou a dieťa ide samo kúpiť chlieb.

Rodičov sme sa pýtali aj na to, akú podporu poskytujú svojim deťom pri cestovaní. Opísané prípady, kedy poskytujú podporu zahŕňali použitie toalety, verejnú dopravu, nastupovanie a vystupovanie z auta, potenciálne nebezpečné situácie, ako sú rušné oblasti, mestská premávka, sklenené dvere, zlé osvetlenie či zlý kontrast a nerovná dlažba.  Poskytnutá podpora sa týkala umiestnenia dieťaťa do kočíka, držania za ruku, upozornenia na nebezpečenstvo, poskytnutia informácie o prostredí, podpora pri využívaní palice na identifikáciu nebezpečenstva.

 

Pohyb v sociálnych situáciách

 

Rodičia boli požiadaní o vypísanie konkrétnych problémov, s ktorými sa ich deti stretli v sociálnych zážitkoch a ich odpovede zahŕňali všetky štyri vyššie uvedené bariéry. Pre slabozraké osoby je ťažká a pre nevidiace nemožná identifikácia iných osôb v diaľke. Pri niektorých očných ochoreniach môže spôsobovať ťažkosti aj veľmi jasné slnečné svetlo alebo naopak hlboký tieň. Tieto problémy vyplývajú z funkčného významu očných ochorení a boli uvedené ako prekážky normálneho spoločenského využitia verejných priestorov.

Niektorí rodičia sa odvolávali na povahu fyzického prostredia s konkrétnou žiadosťou o zmenu chodníkov, automatické dvere, schody, odstránenie ostrých hrán na výkladoch obchodov, korene stromov a úpravu premávky. Prostredie tiež zahŕňa iných ľudí, ktorí buď ochraňujú zrakovo postihnuté deti, alebo k nim majú odmietavý postoj. Starší ľudia sú identifikovaní ako tí, ktorí im poskytujú prehnanú starostlivosť, majú nízke očakávania (všeobecne súcitný postoj k postihnutému obmedzuje jeho rozvoj napr. mu poskytuje prílišnú pomoc pri pohybe alebo mu nakrája jedlo...)

Podľa niektorých rodičov sa ich deti cítia nepohodlne vo veľkých davoch a nemajú rady hlučné prostredie. Tento nedostatok dôvery v sociálnych situáciách nie je prekvapivý vzhľadom na prekážky, ktorým musia čeliť – fyzické nepohodlie, hrbole, zakopnutia, pády, ... ktoré zažívajú v snahe pohybovať sa. Spomínané problémy podrobnejšie popísal rodič jedného dieťaťa s pridruženým telesným postihnutím, ktoré má priamy dopad na jeho schopnosť voľne sa pohybovať.

 

Skúmanie nového prostredia

 

Vo svojich reakciách popísali rodičia veľa rôznych stratégií, ako pomôcť dieťaťu preskúmať nové prostredie alebo ako ich viesť k samo preskúmaniu.

 

-          všetci rodičia využívajú verbálnu pomoc pri poukazovaní na vlastnosti alebo nebezpečenstvá prostredia, kým sa cesty nestali pre dieťa známe a kým získali sebavedomie aby využili trasu i samostatne.

-          niektorí rodičia využívajú hmatovú mapu, vrátane lega, hračiek na čo najpresnejšie priblíženie prostredia, alebo využívajú počítačové snímky a mapy. Tiež odporúčajú priamy prieskum prostredia, ktorý dá dieťaťu predstavu o všetkých vlastnostiach a funkciách (napr. v prírode, aká je stena kameňov vo vode, nech hľadajú kraby pod kameňmi...) Najmä podporujú využitie sluchu pri identifikácii vlastností.

-          spoločnou stratégiou na rozširovanie detskej skúsenosti z prostredia je pravidelné chodenie na rovnaké miesto až kým sa nestane bezpečným. V jednej odpovedi sa odporúča cestovanie dieťaťa so súrodencom. Rovnako jeden rodič sa snažil vždy chodievať s dieťaťom rovnakou trasou a na rovnaké miesto na pláži alebo na piknik, aby sa oblasť stala bezpečnou. Napriek tomu jeden rodič poukázal aj na to, že chodenie na neznáme miesta je pre jeho dieťa stresujúce, zaujíma obranné tendencie a vyžaduje si fyzický kontakt s rodičom.

 

Identifikácia vlastností prostredia

Konkrétnou otázkou boli rodičia požiadaní na opísanie príležitostí, ako dieťa spracováva objekty prostredia a ako skúma jeho vlastnosti. Ich reakcie zahŕňajú:

 

-          chodiť na prechádzky do parku, lesa, k rieke, na pláž a podporovať hmatový prieskum a objavovanie, napr. kameňov

-          priniesť deťom výrobky a produkty vhodné na hmatové skúmanie v supermarkete

-          zapojenie dieťaťa do každodenných činností, napr. poslať list, platiť v obchode za tovar

-          zvládnuť pečenie a ručné miešanie prísad

-          používanie telefónu

-          návšteva zvieracieho útulku, farmy, zoznámiť sa s držaním zvierat

-          účasť na prácach v záhrade, rozlišovať textúru a tvary listov

-          športovanie a zlepšovanie koordinácie v priestore

 

Napriek mnohým popísaným situáciám rodičia uviedli aj to, že ich dieťa býva vo fáze keď čelí novej skúsenosti úzkostlivé a neochotné. Rodičia tiež spomínali, že keď dieťa povzbudia, snaží sa prekonať túto ťažkosť. Rodičia vo všeobecnosti preferujú využitie reálnych objektov ako hračiek a modelov.

Stratégie na vysvetlenie neprístupných vlastností prostredia alebo objektov

Pri opise divokých zvierat rodiča opisujú ich vlastnosti, používajú modely, diskutujú o veľkosti zvieraťa vo vzťahu k vlastnej veľkosti, napodobňujú zvuky týchto zvierat.

Obývané prostredie a veľké objekty či ich vlastnosti ako napr. systém verejnej dopravy, sú vysvetľované pomocou lega a hračiek. Rodičia, ktorých deti majú zvyšky zraku využívajú aj kresby a ilustrácie a podporujú svoje deti aby nakreslili to isté, používajú programy alebo televíziu, obľúbené príhody, ktoré by to pomohli objasniť.

Rodičia sa vo všeobecnosti snažia nadviazať na nejakú podobnú udalosť ktorú dieťa zažilo alebo predmet s ktorým prišlo do styku.

 

Používanie kníh

 

Čitateľské návyky detí

 

-          8 detí v súčasnosti využíva bežné tlačené knihy

-          13 detí používa tlačené knihy s veľkým písmom

-          14 detí používa hmatové (Braillove) knihy

-          11 detí používa zvukové knihy

-          všetky deti chodia do školy, kde sa zúčastňujú školských aktivít, čítajú z učebnice, čítajú aj doma na dennej báze

-          viac ako polovica zúčastnených detí si pred spaním číta v posteli, alebo im príbeh čítajú rodičia

-          10 detí číta samostatne čo chcú alebo poprosia rodičov o prečítanie knihy, ktorú si sami vybrali

-          19 detí chodí do miestnej knižnice

-          15 detí má členstvo v špeciálnej knižnici pre zrakovo postihnutých

-          2 deti využívajú školskú knižnicu

-          1 rodič využíva univerzitnú knižnicu kde pracuje

 

Nákup kníh zo strany rodičov

 

-          11 rodičov nakupuje knihy mesačne

-          21 rodičov nakupuje knihy zriedka

-          Niektorí rodičia nepociťujú potrebu nakupovať knihy, ale pravidelne navštevujú knižnice

 

Čitateľské návyky rodičov

 

Je zrejmé, že v domoch, kde sú knihy bežnou súčasťou životného prostredia a kde rodičia čítajú pravidelne, schopnosť čítať sa u detí rozvíja rýchlejšie ako u detí z domovov, kde čítanie patrí medzi menej významné aktivity. Do určitej miery to môže byť spôsobené tým, že rodičia, ktorí čítajú a čítajú pre svoje vlastné potešenie, pravdepodobne toto nadšenie prenášajú aj na svoje deti. Avšak, rodičovstvo je časovo náročné za bežných okolností, nieto ešte v rodine so zrakovo postihnutým dieťaťom, kde má rodič ešte menej času na svoje voľnočasové aktivity.  V rodine kde obaja rodičia pracujú je obmedzená príležitosť pre pravidelné čítanie s potešením, preto ani odpovede v dotazníku neboli prekvapujúce.  

 

 

 

 

Nákup kníh pre deti

 

Rodičia vyjadrili vyhranené názory na to, čo považujú za užitočné pri výbere kníh pre svoje dieťa:

 

-          veľké a tučné písmo

-          farebné, jasné a jednoduché ilustrácie

-          pútavosť príbehu

-          známe udalosti, ktoré sa môžu týkať dieťaťa

-          príbeh o obľúbenej televíznej postave

-          vzdelávací efekt

-          hmatové alebo interaktívne knihy (otvorené klapky a i.)

-          nízka cena

-          knihy menej závislé na ilustráciách ale zato s dobrým popisným jazykom

-          trvanlivé knihy ktoré vydržia dlhšie používanie

Pri nákupe kníh zistili rodičia tieto nedostatky:

-          hmatové knihy, ktoré nie sú vekovo primerané

-          zlý kontrast, farba, veľkosť tlače

-          príliš veľa textu

-          preplnený obrázok

 

Rodičia vo zvýšenej miere uvádzali vysokú cenu kníh s výnimkou rodičov z Írska. Väčšina tiež uviedla, že pociťuje nedostatok kníh v Braillovom písme alebo kníh v černotlači s veľkými písmenami.

32 rodičov uviedlo, že vopred zváži nákup alebo zapožičanie knihy s prihliadnutím na vhodnosť a užitočnosť pre ich dieťa. Vyjadrili tendenciu skôr kúpiť knihu, v ktorej je nová situácia pre dieťa, kde je napríklad návšteva zubára, vstup do školy alebo situácia keď niekto zomrie. Takýto príbeh pomôže dieťa zoznámiť so situáciou z bežného života, ktorá ho v budúcnosti čaká a indikuje vzťah medzi svetom literatúry a skutočnosťou. Jedná sa o rovnaký vzťah, ktorý umožňuje obohatiť aj minulé skúsenosti o nové zážitky z čítania.

 

Pomoc deťom pochopiť obrázky

 

Rodičia svojimi reakciami v dotazníku poskytli podrobné informácie o stratégiách ako pomôcť svojmu dieťaťu pochopiť obrázky použité v knihách:

 

-          podporiť využitie zbytkov zraku pri čítaní

-          vysvetľovať vizuálny obsah v detaile

-          žiadať dieťa aby povedalo, čo sa deje v príbehu alebo aby dorozprávalo chýbajúce časti

-          pýtať sa dieťaťa na to, čo vidí, prinášať svoj pohľad na veci (poskytnúť opis toho, čo nie je možné vnímať ani lupou)

-          robiť nákresy a vizuálne prezentácie obrázkov, ktoré sú zle ilustrované alebo ktoré dieťa nemôže vidieť

-          pomáhať dieťaťu sledovať prstom

-          využívať predchádzajúcu skúsenosť na ďalšie vysvetľovanie

-          klásť veľký dôraz na text

-          používať odkaz na objekt

-          upevňovať príbeh

 

Na otázku, či rodičia vo všeobecnosti vysvetľujú a popisujú udalosti (objekty), znaky v príbehu alebo to robia iba keď deti prejavili iniciatívu a pýtali sa vyplynulo, že je viac iniciatívnych rodičov ako rodičov, ktorí ponúknu vysvetlenie iba vtedy, keď sa dieťa opýta.

 

Pomoc na pochopenie príbehu

 

Rodičia podporujú svoje dieťa, aby rozširovalo svoje odpovede na otázky týkajúce sa príbehu, žiadajú prerozprávať udalosti vlastnými slovami, kladú deťom podrobné otázky s cieľom zistiť, či boli pojmy pochopené.
14 rodičov si už predtým prispôsobilo knihu tak, aby vyhovovala potrebám ich dieťaťa pomocou nasledujúcich stratégií:

 

-          použitie dieťaťa ako subjektu v príbehu

-          vynechanie častí textu, ktoré považujú za nevhodné

-          použitie iných kníh na ďalšie vysvetlenie

-          vytváranie záujmu využívaním dramatickejšieho výrazu

-          použitie odkazu na objekt

-          rozšírená tlač a obrázky

-          vyvodenie hry z príbehu

-          použitie lupy

-          pridanie hmatového detailu

-          zavedenie niektorých prvkov, ktoré majú bezprostredne reprezentovať farby (napr. červená = zamat)

 

Pochopenie toho, čo dieťa vidí

Rodičov sme sa ďalej pýtali, aké znalosti majú o tom, čo ich dieťa môže alebo nemôže vidieť:

12 rodičov odpovedalo, že majú dobré znalosti

23 rodičov nie je schopných stále s istotou povedať, čo ich dieťa vidí

Táto otázka bola relevantná pre rodičov, ktorých deti nevnímajú svetlo, hoci práve oni mohli odpovedať, že majú dobré znalosti.

Niektorí rodičia by chceli vedieť viac o kvalite toho, čo ich dieťa vidí a opísali, ako sa môžu ostatní pokúsiť porozumieť zrakovému vnímaniu svojich detí:

 

-          učiť sa tomu pravidelne každý deň na základe skúsenosti

-          niektorí považujú za užitočné využívanie simulačných okuliarov

-          zatvorenými očami sledovať objekty a prostredie

-          žiadať dieťa, aby popísalo čo vidí

-          mnohí rodičia uvádzajú, že čakajú kým bude dieťa staršie a tým schopnejšie vysvetliť presnejšie to, čo on/ona vidí

 

Problém pochopenia toho, aké vizuálne informácie dieťa dostáva sťažuje možnosť rodičom pochopiť myšlienky a názory svojho dieťaťa na svet. S deťmi by sme mali o tom hovoriť a vysvetliť im to v širších súvislostiach, ako príklad nemeckého rodiča, ktorý vysvetľoval dieťaťu aby sa nebálo strachu zo schodiska, pretože si myslelo, že je tam diera cez ktorú spadne dolu na podlahu.

 

Podpora pre rodičov

 

Keď sme sa pýtali na spôsoby podpory a zlepšenia schopností svojich detí, rodičia uviedli niekoľko návrhov:

 

-          vzdelávanie v oblasti pomoci slabozrakým

-          zvýšenie dostupnosti kníh s veľkým písmom

-          urobiť školské čítanie viac zábavným

-          rozvíjať stratégie, aby sa dieťa viac zaujímalo o čítanie

-          lepšia kvalita miestnych knižníc

-          vekovo primerané príbehy

-          poradenstvo pri výbere kníh, webov, knižníc, napr. podľa veku

-          fórum pre rodičov

-          hodnotenie zraku (videnia) dieťaťa

-          stimulácia pohybu

-          porozumenie základným koncepciám rozvoja dieťaťa v oblasti čítania

-          informovanosť o hmatovej grafike a úprave kníh

-          pomoc rodičom naučiť sa Braillove písmo a využívať ho pri rozvoji čitateľských a pisateľských kompetencií detí

-          dvojitý formát knihy (Braillove aj tlačené písmo) aby mohli čítať spolu s dieťaťom

-          mať viac času na dieťa

 

Naučiť sa čítať je zručnosť, ktorá sa rozvíja na základe predchádzajúcich znalostí jazyka a pokročilejšie čítanie závisí od širšej skúsenosti čitateľa, od bohatstva zážitkov, od primeraného čítania. Ak chceme vstúpiť do sveta fantázie prostredníctvom príbehov, potrebuje dieťa čerpať zo skúsenosti, ale hromadenie takýchto skúsenosti predstavuje pre nevidiace deti problém. Napriek tomu, že rodičia odpovedajúci na dotazník Eveil boli znalí problémov ktorým čelia, kolektívne poskytli rad podporných mechanizmov spojených s podporou rozvoja čitateľských záujmov, ktoré by im pomohli povzbudiť svoje deti k väčšej dôvere a autonómnosti.

 

Záver

 

Najviac prínosným objavom po rozhovore s rodičmi bolo to, že sú veľmi dobre informovaní o funkčných účinkoch, ktoré môže mať strata zraku na ich dieťa. Ešte dôležitejšia je ich spätná väzba o stratégiách používaných na prekonanie ťažkostí, poukázanie na dôležitosť takéhoto obsahu pri výrobe literatúry pre deti so zrakovým postihnutím.

Skrz toto zistenie len 12 rodičov vyjadrilo dôveru v pochopenie, čo ich dieťa môže/nemôže vidieť. Typické odpovede naznačujú, že sa rodičia spoliehajú na ostrosť odmeranú očným lekárom a sú presvedčení, že ich dieťa bude môcť povedať čo môže/nemôže vidieť, keď bude staršie. V oboch týchto stratégiách sa nájdu rodičia úplne závislí na klinických meraniach, lebo ich dieťa im to niky nebude schopné povedať.

Rodič je jediným nemenným prvkom v živote dieťaťa, a tak profesionáli potrebujú pomôcť rodičom spracovať svoje znalosti o tom, čo dieťa môže alebo nemôže vidieť na základe skúseností a pozorovania. Je dôležité oceniť úlohu rodičov a zároveň im pomáhať cítiť sa istejšími v predkladaní týchto informácií odborníkom pracujúcim s ich deťmi po prvý krát ako aj ostatným rodičom hľadajúcim podporu.

Vo vzťahu rodičov pomôcť svojmu dieťaťu porozumieť svetu mimo ich zorného poľa je zrejmé, že deťom, ktorým chýbajú zrakové vnemy treba poskytnúť opis a pridať komentár na doplnenie informácií. Výzvou pre rodičov je poznanie najlepšieho spôsobu podávania tohto typu informácií. Trochu iná je situácia u rodičov detí so zbytkami zraku. Rodičia totiž nevedia, aké množstvo informácií má dieťa nazhromažďované a následne koľko ďalších informácií je potrebné doplniť.

Vo viacerých dotazníkoch spomínali rodičia nedostatočnú dostupnosť vhodných textov, preto si knihy prispôsobujú v záujme splnenia požiadaviek svojich detí. Pri riešení týchto potrieb, ktoré nemožno uspokojiť v krátkom časovom horizonte alebo sú pre vysoké výrobné náklady neprístupné, im pomáha projekt Eveil. Vývoj workhopov prostredníctvom tohto pracovného balíčka je založený na pomoci rodičom s jazykom a koncepciou rozvoja, podpory a zlepšenia gramotnosti.

Mnohé návrhy zo strany rodičov o tom, ako oni pociťujú podporu nie je možné riešiť priamo projektom Eveil. Ide napríklad o zvýšenie dostupnosti kníh s veľkým písmom, o dlhší čas strávený so svojimi deťmi atď. Pre nás je však podstatné, že sme na aktuálne potreby jednotlivcov alebo organizácii poukázali a riešenie týchto otázok sa posunulo do novej pozície, kde sa môžu ďalšej správne riešiť.

Na workshopoch, ktoré boli vyvinuté v partnerských krajinách Nemecku a Írsku, bolo cieľom riešiť nasledovné žiadosti na podporu zo strany rodičov identifikované v rozhovoroch vo všetkých partnerských krajinách:

-          poskytnúť rodičom pomoc s pochopením „koncepcie rozvoja“ a jej významu pri získavaní zručností pre život zrakovo postihnutých detí

 

stratégie, ako urobiť nezávislé čítanie zábavným

 

pomoc rodičom pri posúdení zraku dieťaťa

 

-          haptické výcviky pre deti

-          informácie o hmatovej grafike, modeloch a o prispôsobovaní kníh

 

 



.